Lifestyle

Ako byť šťastný nielen počas lockdown-u

Photo by Dose Media on Unsplash

Dnes prichádzam s otázkou: „Ako byť šťastný?“, najmä počas tohto obdobia, kedy sú naše dni takmer rovnaké. Zdá sa nám, že nemáme ani na výber, jednoducho upadáme do stavu, kedy prestávame dúfať, že by sa situácia mohla zlepšiť. Budem úprimná, aj mňa tieto myšlienky z času na čas trápia. Vždy je potrebné znova nájsť dôvod alebo len zámienku, prečo sa oplatí smerovať vaše vnímanie na to pozitívne (čo môžete v tejto situácii pre seba a okolie spraviť). Nasledujúce myšlienky neobsahujú nič viac ani menej ako rady, ktoré mi pomáhajú držať si zdravý „odstup“ od tejto situácie.

„Vstávanie o hodinu skôr?“

Jedna z najmenej obľúbených rád, ktoré človek čaká. S odstupom času, ale môžem povedať , že vždy sa cítim lepšie, keď vstanem o hodinu skôr ako 5 minút pred vyučovaním. Tým, že vstanete skôr budete mať oveľa väčšiu možnosť nastaviť sa na pozitívnejšie vnímanie a jednoduchšie sa vám bude pracovať počas prvých online hodín (udržať si pozornosť nebude pre vás také ťažké). Okrem zvýšenia efektivity(ako celkom lákavej výhody) je fajn spomenúť aj možnosť  využiť tento čas na učenie alebo dokončenie úloh. Občas, keď som naozaj unavená alebo mám problém dokončiť niečo do školy, odložím si to na ráno a dokážem úlohu spraviť rýchlejšie a lepšie (ráno vstávate s čistou mysľou a motiváciou, preto nie je na škodu to využiť). Nebudem klamať, chce to naozaj motiváciu a disciplínu donútiť sa vstať  o hodinu alebo dve skôr(sama mám s tým často problém), ale sľubujem, že to stojí za to.

Môj tip:  Dajte si budík v dostatočnej vzdialenosti od postele, tak aby ste sa museli postaviť, keď ho budete chcieť vypnúť.

„Aspoň 30 minút na vzduchu každý deň“

Viem. Určite ste to už čítali/počuli veľa krát, ale 30 minút každý deň nie je naozaj až také náročné. Je vedecky dokázané, že prechádzky a celkovo čas strávený v prírode pozitívne ovplyvňuje našu náladu/prežívanie/myšlienky aj pocity. Ja napríklad rada chodievam na prechádzky aj sama, perfektne si dokážem pretriediť myšlienky a veľa krát aj prekonať pocity hnevu alebo sklamania. Treba si uvedomiť, že niekedy  jediné, čo potrebujeme je pochopiť samých seba, nechať voľný priebeh myšlienkam, ktoré nám prúdia hlavou a prijať zodpovednosť za to, kde sa práve nachádzame  v našich životoch.  Sama sa občas strácam v tom, čo od života chcem/ako ho chcem žiť a práve vďaka prechádzke(či už krátkej alebo dlhej) sa viem „zastaviť“ a prijať to, kde som práve teraz, pochopiť moju cestu a  nájsť zmysel v každom jednom dni.

Môj tip: Skúste vymeniť auto/verejnú dopravu za chôdzu, bude pre vás oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie spĺňať  túto „výzvu“ a okrem toho budete určite aktívnejší a časom si na to tak zvyknete, že to vaše telo bude vyžadovať. 

„Vďačnosť a presnejšie za čo?“

Viete, čo je na celom tomto najvtipnejšie?, že žijeme v 21 storočí  a napriek tomu , že život nebol nikdy taký „jednoduchý“ ako teraz drvivej väčšine z nás chýba pocit vďačnosti. Ako to myslím? Pozrite sa na svojich rodičov alebo starých rodičov. Ich doba ani zďaleka nebola tak plná možností, ako je tá naša a napriek tomu sú o toľko vďačnejší, za to čo v živote majú. Túto vec si stále viac  uvedomujem, keď mi moja stará mama rozpráva o jej mladosti, o tom ako je vďačná za to, že vyrastala v dobe, kedy bolo síce všetkého menej , ale o to silnejší je pre ňu pocit vďačnosti. Nechcem to pred vami hrať na dokonalosť a preto vám priznám, že sama sa niekedy pristihnem pri tom, keď si spätne premietam konkrétne situácie ako nevďačná viem byť. Je to jedna z vecí, na ktorej pracujem stále a učím sa prijať pocit vďačnosti za slnečné ráno, pochvalu od profesora/ky, možnosť byť spolu ako rodina, veci, ktoré zvyšujú môj komfort a nie sú samozrejmosťou pre mnoho ľudí…Čím viac pracujem na tomto mojom nedostatku, tým jednoduchšie si dokážem priznať, aké šťastie v živote mám, a za čo naozaj a úprimne treba byť vďačný. Vďačnosť neukazuje to, koľko vecí máme alebo čo všetko si môžeme dovoliť. Vďačnosť je schopnosť vážiť si každý jeden okamih/osobu/spomienku/vec/udalosť , ktorá  nás priviedla až sem, pretože ona je práve tá , ktorá hojí rany, ničí predsudky a dodáva odvahu našim srdciam stať sa znova zraniteľnými.

Môj tip: Každý večer si na papier napíšte 3 veci za, ktoré ste vďačný, čo vám tento deň dal. Ja mam vytvorenú krabičku, do ktorej hádžem tieto „lístky“ a na konci mesiaca si ich vždy prečítam ( alebo keď mám pocit, že to potrebujem)-týmto jednoduchým zvykom si začnete uvedomovať za čo všetko ste vo svojom živote vďačný.

„Pohyb, pohyb a ešte raz pohyb“

Musela som to tu spomenúť, pretože sama som jeden z tých aktívnejších ľudí, ktorý potrebuje neustále niečo robiť. Pre mňa pohyb už dávno nadobudol úplne iný rozmer a stal sa niečím od čoho som prakticky závislá. Hovorím o pohybe nie o cvičení ako takom, ak jednoducho nemáš rád/rada cvičenie- tancuj, vyskúšaj jogu, choď behať alebo najlepšie vyskúšajte všetko, čo si vyžaduje vypnúť hlavu a sústrediť sa len na vaše telo. Tu sa dostávame k tomu, prečo by ste mali podľa mňa každý jeden deň byť aspoň 30 minút aktívny. Pohyb, ktorý sa rozhodnete vykonávať vám poslúži ako perfektná rovnováha proti psychickej záťaži, ktorej máme každý v aktuálnej situácii určite dosť. Budete sa cítiť viac vyrovnaní, šťastní a spokojní, že ste pre seba niečo urobili. V neposlednom rade teraz je ideálny čas na to pracovať na sebe nielen po psychickej stránke ale možno aj po tej fyzickej, pretože teraz idú už všetky výhovorky bokom.

Môj tip: Pre aktívnejších ľudí odporúčam rozdeliť si aktivity na viac dní , pretože sa nám  ľahko stáva, že sa preťažujeme 🙂

                Pre tých, ktorý stále bojujú sami zo sebou je dôležité aby ste robili aktivitu, ktorá vás baví. Nenúťte sa do aktivít, ku ktorým si momentálne neviete nájsť cestu- všetko má svoj čas dokonca aj to, čo sa vám zdá, že je pre vás príliš náročné alebo nudné sa pre nás často stáva to, prečo na sebe chceme zamakať a ukázať samým sebe, že na to máme.   

 

„Poďme sa socializovať“

To, že je lockdown a nám nezostáva nič iné, ako sedieť doma, neznamená jedinú možnosť opúšťať sa a nejako prežiť tento „nečas“. Ja som našla spôsob ako tým, ktorí prežívajú tie najkrajšie/najbláznivejšie roky svojho života aspoň trochu uľahčiť túto situáciu. Určila som si s mojimi kamarátmi dni v týždni, kedy spolu voláme, s niektorými sme si povedali, že to pôjdeme využiť na to, aby sme sa lepšie spoznali-každý deň zodpovedáme na jednu otázku, na ktoré sa väčšinou nepýtate ani svojich blízkych. Je neskutočne veľa spôsobov ako sa „socializovať“, len človek musí chcieť a zapojiť aj kúsok svojej kreativity. Myslím, že práve vďaka týmto prevolaným večerom a zodpovedaným otázkam sme si stále bližšie a učíme sa chápať jeden druhého. Mne to dalo neskutočne veľa lebo doslova sa mi ukazujú nové perspektívy toho ako sa môžeme na svet a konkrétne situácie pozerať. Buďte v kontakte so svojimi najbližšími, pretože občas ani neviete ako veľa znamená len to, že sa s nim porozprávate.

Môj tip: Pozrite si na pintereste otázky na ktoré sa nikto nepýta, ale zaručene vás prekvapia odpovede vašich blízkych- je tam toho veľa.  

„Self-care  a občasný glow up“

Nasledujúci bod bude skôr pre dievčatá. Prešla som, si obdobím cez coronu, kedy môj vzhľad nebol zrovna reprezentatívny a ani mojej Psychike to rozhodne neprospievalo. Ak je človek celý deň oblečený v teplákoch a veľkom tričku a povedzme si úprimne, boli aj dni, kedy mi bolo zaťažko si umyť aj vlasy, tak len ťažko príde do bodu, kedy dokáže byť naozaj šťastný, pozitívne naladený, vyrovnaný a produktívny. Teraz nehovorím o dňoch, ktoré sa do mesiaca zopakovali 2 krát. Hovorím o dlhodobom stave, kedy človek sa naozaj cíti vnútorne zle, nie je schopný sa nejakým spôsobom dostať z toho „začarovaného kruhu“ von.  Vlastne ma to ani neprekvapuje, že toľko ľudí do toho stavu upadá, keďže nájsť motiváciu upraviť sa je určite ťažšie ako za bežných dní. Self-care ma neskutočne veľa odvetví, do ktorých zasahuje, ale ja teraz spomínam len to najpovrchnejšie- vyzerať dobre= cítiť sa dobre. Zvyknite si ráno upraviť sa, ako keby ste žili svoj bežný život. Jednoducho, ako keby ste mali príjsť až večer domov a až vtedy mali možnosť sa prezliecť do vášho „comfy“ oblečenia. Niekedy sa možno aj namaľujete a inokedy si možno aj upravíte vlasy, chce to len vytrvalosť opakovať to každý deň, až vám to príde znova ako bežná súčasť dňa. Slovíčkom „glow up“ mám namysli deň, kedy  upustíte trochu od reality a buď spravíte nejakú zmenu na vašom vzhľade, ktorú ste vždy chceli vyskúšať alebo spravíte zo seba tú najviac atraktívnu ženu na vašej ulici (alebo aspoň u vás doma). Takže, keď som vám už dodala trochu motivácie, poďme si všetky trochu zvýšiť sebavedomie na zdravú úroveň.

Môj tip: Skúste si vytvoriť  rannú rutinu a zaraďte do nej self-care hneď po prebudení.- v podstate tak ako to robíte za bežných okolností.

„Overthinking ako najväčší energy taker“

Ja mám od detstva sklony k extrémnemu rozoberaniu vecí do hĺbky, pravdepodobne aj to je jeden z dôvodov, prečo píšem blog. Príde mi dôležité spomenúť že, overthinking, či chcete alebo nie, nemá nič spoločné s rozvíjaním svojej osobnosti alebo personal-growth-u. Človek, ktorý má sklony k overthinking-u má potrebu preberať veci dookola a neustále analyzovať situáciu, ktorá sa stala( nie za účelom ju vyriešiť, skôr by som povedala, že je to pre nás taký „ochranný“ systém, ktorý  sa nás snaží držať v minulosti). Ja by som túto „schopnosť“ označila ako instantný „energy taker“, už len keď sa obzriem sa situáciou, ktorú som riešila pred rokom tak sa nad ňou, už len pousmejem. Boli to pre mňa mesiace spánkového deficitu a neustáleho zisťovania, prečo a ako sa to stalo, nakoniec, keď som pochopila, že týmto naozaj nič nevyriešim a je viac-menej jasné, že mám problém vysporiadať sa s určitými vecami, začala som vidieť aké reálne možnosti mám. Myslím si, že my, ktorý patríme do tejto skupiny potrebujeme mať naozaj dobre zvládnutú sebakontrolu, aby sme dokázali potlačiť tento „ochranný“ systém a nahradili ho schopnosťou riešiť veci s otvorenou mysľou a riešiť ich priamo v daný moment. Či príde tá chvíľa, kedy sa toho úplne zbavíme? Na to bohužiaľ odpoveď neviem, jedno je ale isté , to čomu dávate svoju vieru ma vždy navrch- posilňujte svoju myseľ otvorenosťou, pozitivitou, vďačnosťou a ona vám ukáže ako silná dokáže byť.

Môj tip: Meditácia je perfektný spôsob ako sa naučiť pracovať zo svojimi myšlienkami a ako si ich doslova „upratať“ v hlave, tak aby to, nad čím rozmýšľate bolo konštruktívne a nie deštruktívne.

„Staraj sa a podporuj, vždy sa ti to vráti späť“

Ak existuje vec, ktorú milujem viac ako hokaido polievku, rizoto s tofu a horúcu vaňu tak je to, keď vidím ako sa ľudia navzájom podporujú, ako dávajú na seba pozor a prežívajú spolu radosť, smútok, nadšenie a mnoho ďalšieho. Z veľkej časti som vďačná mojej najlepšej kamarátke napríklad aj za to, že bola prvou osobou, ktorá ma podporovala v písaní a publikovaní mojich myšlienok, pretože s veľkou pravdepodobnosťou by som sa na to nikdy neodvážila (vtedy verila vo mňa viac ako ja sama). Podpora a starosť o druhého je to najkrajšie, čo môžeme človeku ponúknuť, pretože vždy sa vám to vráti naspäť. Pre mňa je presne toto to, čo robí moje vzťahy jedinečnými a dovolím si tvrdiť, že presne kvôli tomuto mám dnes okolo seba neskutočne podporujúcich ľudí. Za posledný rok sa toho veľa v mojom živote zmenilo, veľa ľudí z môjho života odišlo a veľa nových prišlo, veľmi veľa vecí som sa naučila a jednou z nich je, že to, čo do vzťahu dáme tak to sa nám aj vráti( či už v partnerskom alebo kamarátskom) Nemôžeme očakávať od našich vzťahov, že budú plnohodnotné a ľudia, ktorých budeme stretávať  sa budú správať k nám vždy starostlivo a podporujúco, ak nie sme pripravení vložiť do toho seba a ukázať im to, že sa staráte a podporujete ich, pretože sú pre vás dôležití.

Môj tip: Chváľte nahlas, neustále vytvárajte nové a nové možnosti ako spraviť váš vzťah ešte viac výnimočným- nestagnujte ani vo vzťahu

„Prepáč, ďakujem a mám ťa rád/a“

Tri výroky , ktoré som si za poslednú dobu veľmi obľúbila. Ani vám neviem vysvetliť vlastne, prečo a ako som sa k nim dopracovala a začala ich aktívnejšie používať. Prišlo to ako jedna z tých vecí, ktorá scelila môj postoj k životu. Zrazu mi prišlo úplne prirodzené hovoriť tieto slová každý deň, pretože mám pocit, že majú pozitívny vplyv na mojich blízkych. Samozrejme „prepáč“ používam najmenej rada, ale to len preto, že po pár sekundách si uvedomím, že danú osobu ranilo moje konanie alebo slová.  „Ďakujem“ som si obľúbila najmä, pretože môžem človeku dať najavo, čo všetko pre mňa nie je samozrejmosťou a ako veľmi si vážim, že je v mojom živote. Posledné a zároveň podľa mňa najkrajšie: „mám ťa rád/a“  je niečo, čo podľa mňa každý rád počuje, pretože, kto by nemal rád pocit byť milovaný a oceňovaný za to aký ste ? Verím, že všetci z času na čas sa cítime neisto, sklamane a sme nahnevaný sami na seba , že sme niečo nezvládli alebo neboli schopný spraviť, tak presne vtedy je viac ako potrebné počuť  slová: „Mám ťa rád/a.“ , “ Vážim si ťa za to aký/á si.“

Môj tip: Hovorte, píšte tieto slová vždy, keď si spomeniete na konkrétnu osobu, len tak  aby vedeli ako veľmi na nich myslíte 🙂 

„Buď lepší/a ako si bol včera“

Čo si máte vôbec pod tým predstaviť?  Pre mňa každý jeden deň prestavuje príležitosť ako napraviť svoje „chyby“ z predošlého dňa. Ak som vstala zo zlou náladou a pokazila mi polovicu dňa, dnes si pustím hudbu, prečítam si pár stránok z mojej obľúbenej knihy, ako veľmi v pohode je mať aj také dni a nabudúce to uprednostním pred zbytočným šírením zlej nálady. To platí pre všetky oblasti- správanie, škola, pohyb, sebarozvoj, všetko čo vás napadne. Ak svoju myseľ nastavíte tak, že každým dňom ste lepší, tak sa lepšími aj stanete. Bude pre vás jednoduchšie prijímať výzvy, ktoré pred seba postavíte a postačí vám to ako impulz na budovanie silnejšej formy vašej osobnosti. Nepotrebujete byť dokonalý, snažte sa byť „len“ lepší ako ste boli včera, lebo dokonalosť nepozná vaše pády, prehry a dôvody prečo ste dnes neboli „dostatočný“. Cesta, ktorú vám ukazujem nikdy nebude nedosiahnuteľná a nikdy nebudete mať pocit, že na to nemáte, pretože: „Čo to znamená byť lepší?“ -záleží len na vás, či dáte zajtrajšku šancu stať sa lepšími verziami dneskajška.

Môj tip: Možno nerob veci tak , len preto že si ich tak robil/a odjakživa.

  

 

 

 

 

 

 

 

 

alexandra

Ahojte!
Volám sa Alexandra a som študentkou strednej školy.Na mojom blogu nájdete všetko,čo niakym spôsobom ovplyvňuje môj život.Mojim cieľom je otvárať témy ,ktoré každého z nás trápia,podeliť sa o moje myšlienky a presvedčenia a časom možno aj inšpirovať mladých ľudí svojím životným štýlom.

https://www.blogbyalex.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back To Top